„Hm, tak to je iná raketa,“ skonštatoval chalan, ktorý náhodou stál vedľa mňa v obchode. Obaja sme sa pozerali na krásny bike vo výklade žilinskej pobočky MTBIKER.
Poznáš to porekadlo „Človek mieni, Pán Boh mení“? Trošku som si ho upravil, pretože aj ja som niečo mienil, ale „MTBIKER zmenil“. Hoď očkom na riadky nižšie, dozvieš sa, ako sme si s OIZom k sebe neplánovane našli cestu.Orbea je značka, ktorú dlhodobo a okrajovo registrujem, sem-tam niečo od nich zahliadnem a poslintám si. Nikdy som ju ale nepovažoval za tak zásadnú, aby som si myslel, že na bicykli tejto značky niekedy budem jazdiť. Na trhu je predsa toľko iných hráčov. Sám som bol dlhé roky verný Canyonu, ktorý je známy dobrou hodnotou za peniaze a dizajn má slušný.
Objednávku po objednávke...
Jedno augustové popoludnie som si odskočil do žilinského MTBIKERa pre objednané komponenty na repas svojho Neurona. Mám ho už 4 sezóny a začal som sa zamýšľať nad tým, že snáď po ďalšej sezóne sa poobzerám po niečom novom. Zatiaľ sa uspokojím s obmenou komponentov, veď sa mi na ňom stále vozí dobre a v princípe mu nič nechýba.Už počas parkovania ma ale upútala lahodná (nazvime ju) fialová farba rámu vo výklade. Ako prvé po vojdení dnu sa teda obzerám lepšie, čo to tam stojí. Tu zaznie aj vetička z úvodu článku. Myslím, že vedľa stojaci chalan to cítil rovnako ako ja - bola to láska na prvý pohľad. Hneď si bike fotím a posielam svojej polovičke s poznámkou: „Zaľúbil som sa“. Na spätnú otázku, koľko tá „láska stojí“, len smutne posielam foto s cenovkou. 6299 € mi dáva na známosť, aby som si nechal zájsť chuť. Beriem si teda svoju objednávku, ale odchádzam nabudený.
Doma najskôr zo žartu „nadhadzujem udičku“ s témou výmeny biku. Napokon som ale rozprával a rozmýšľal toľko, až som sa sám namotal a presvedčil, že by som to mal skúsiť nejako vymyslieť. Ako to už býva, otváram prehliadač a hľadám. Fíha, ale veď on sa dá kúpiť aj za výrazne menej. A fíha, aj na MTBIKER eshope ho ako verný klient vidím aj za úplne inú cenu. A do tretice fíha – píšem na zákaznícku podporu, či sa s cenou nedá ešte niečo spraviť. Komunikácia prebehla na veľmi dobrej úrovni. Dopracovali sme sa k číslu, ktoré síce neprezradím, ale poviem, že výrazne zmenilo môj pohľad na to, či je pre mňa reálne si takýto stroj zaobstarať.
Páči, nepáči, páči, nepáči... Páči!
„Hlavne nerobiť unáhlené rozhodnutia,“ behalo mi od tej chvíle hlavou. Na zásadnú, vnútornú otázku, či potrebujem taký drahý bike, je odpoveď jednoduchá: „Nie, nepotrebujem – ale chcem ho!“Cenu by sme mali, no stále išlo o sumu, ktorú bežný smrteľník nenosí vedľa kondómu v zadnom vrecku nohavíc. Nechal som si pár dní čas. Urobil som si menší prieskum trhu a porovnal bike najmä s Luxom Trail. To bol model, po ktorom som už dlhšie pokukoval ako po potenciálnom nástupcovi Neuronu.
Rovnako som hľadal, či ho predsa len neviem kúpiť lacnejšie niekde inde. Popravde, vedel by som. No tak nejako mám MTBIKER rád a povedal som si, že radšej podporím ich ako iného predajcu.
Je to najrýchlejší XC bicykel, ktorý opustil ich továreň.A v neposlednom rade v cene biku bol zahrnutý aj bikefitting, čo je služba, nad ktorou som tak či tak rozmýšľal. Nesmiem zabudnúť spomenúť, že som využil aj možnosť posadiť sa na bike a povoziť sa po parkovisku pred predajňou. A to nepokladám za úplne samozrejmé. Chalani mi bike nachystali veľmi ochotne.
Po takmer dvoch týždňoch špekulovania, prepočítavania, kalkulovania, po vyrabovaní „prasiatok“ a skrytých úspor som konečne dospel k rozhodnutiu, že idem do toho a odoslal som objednávku.
Na druhý deň po práci utekám na predajňu, aj keď som ešte nedostal správu o tom, že objednávka je nachystaná. Poznáš to, ten pocit očakávania, to vnútorné tešenie sa a predstavy, ako sa na novom biku preháňaš poza humná. Chalani na predajni ma schladili, že majú toho veľa a ešte nestihli nachystať aktuálne objednávky. Ale keď som už som prišiel, sľúbili, že sa na to hneď pozrú.
Bike predsa stojí nachystaný vo výklade a zbytok objednávky… Ten prišiel tiež! Hurá, utekám von a kým sa to dnu celé pripravuje, ja z kufra vyťahujem nosič a montujem ho na auto. Snáď posledný ťažký moment - treba to zaplatiť. Peniažky z karty mi odchádzajú s „knedlíkom“ v hrdle. Ale bike je môj.
Čo som si to vlastne kúpil?
Toľko príbehová časť článku, poďme sa pozrieť na fakty. OIZ M-Pro špecifikuje výrobca nasledovne: nie je to down-country ani trail bike. Je to XC pretekársky stroj na 120 mm zdvihoch, ktorý jazdí rovnako dobre, ako vyzerá. Je to najrýchlejší XC bicykel, ktorý opustil ich továreň.V rôznych článkoch a videorecenziách sa v princípe dozvedám to isté. Niektorí jazdci to hodnotia viac na smer down-country, iní zase viac na XC. Podľa preferencií sa vždy nájde nejaká „výčitka“, ale rezultát je zakaždým rovnaký – je to super bike, hodný svojej ceny.
Výbava/komponenty
Bike je osadený sériovo, poďme si to rozobrať bližšie.Rám
Orbea OIZ Carbon OMX. Najvyšší rad karbónu od výrobcu ORBEA, nízka hmotnosť voči vysokej pevnosti. Farba Tanzanite carbon view-carbon raw (matt). Myslím, že práve tejto kombinácii vďačím za to, že som si vybral tento stroj. Naživo je úchvatná, máte pocit, ako keby bol lak zložený z mnohých plátkov s rôznou orientáciou vlákien. Miestami lak pôsobí tak, ako keby bol odretý alebo poškriabaný, ale je to len hra svetla a odleskov.
Tlmenie a pruženie
O to sa stará FOX. Vidlica vo verzii 34 Float SC Factory a tlmič Float SL Factory. Obe so zdvihom 120 mm v povrchovke Kashima. Áno, tá úchvatná zlatá farba je tiež jedna z vecí, ktorá ti šepká: „Chceš ma“.Pohon a brzdy
Kompletne to zabezpečuje Shimano XT. Kazeta v rozsahu 10-51, prevodník 32T. Brzdy sú osadené na kotúčoch Ice-Tech Freeza. Vpredu 180, vzadu z dôvodu flat mount strmeňa iba 160 mm. Trochu zamrzí, že vzadu sú osadené iba obyčajné brzdové platničky. Predné sú vo verzii Ice-Tech, čiže s chladičom.
Sedlovka
Rovnako od FOXu, vo verzii Transfer SL Performance. Chod v rozsahu 100 mm, nízka hmotnosť. Avšak je to na úkor možnosti locknúť si ju v akejkoľvek polohe. Jediné dve polohy sú vysunutá a zasunutá.Kolesá
Ráfiky zabezpečuje Orbea vo svojej réžii. Ide o karbónový model OQUO Mountain Performance MP30TEAM.Predpokladám, že moja polovička sa chvíľami bála, či ju nepresťahujem vedľa a na jej miesto pod perinu pôjde bike.Ako samotný názov napovedá, ich vnútorná šírka je na hodnote 30 mm, vonkajšia 37 mm. Od výroby sú na kolesách nahodené plášte Maxxis Rekon Race 29x2,4“ vo verzii MaxxSpeed/EXO. Na ráfikoch pôsobia „superbalónovým“ dojmom. Náboje sú od DT Swiss, model 350 Classic. Vraj spoľahlivý model, uvidíme. Zatiaľ sa mi pozdávajú, akurát orech by mohol byť trocha hlučnejší.
Sedlo
Selle Italia SLR Boost Fill Titanium Rail 316. Vzhľadovo veľmi pekné, dobre spracované, ľahučké a zároveň pevné. Avšak moje pozadie a popredie si s ním veľmi nerozumejú.Lockout
Triple verzia z dielne Orbea s názvom Squidlock. V rámci jednej objímky máte páčky na vidlicu spolu s tlmičom a druhá je na sedlovku. Chvíľu trvá si na to zvyknúť, ale potom je to už OK.Geometria v mojej veľkosti XL
Hlavový uhol 67°, sedlová rúra pod uhlom 76,5°, reach 496 mm, stack 619 mm, rázvor 1219 mm, dĺžka hornej rámovky 650 mm, výška stredu 333 mm.
A ako to jazdí?
Vráťme sa na chvíľu k príbehu. Bike som si hrdo priviezol domov a opatrne ho oprel v spálni. Takýto kúsok hádam nebudem mať v pivnici medzi pavúkmi. Hlavne tam nemám miesto, kým nepredám Canyon. Pár dní sme sa na seba iba „pozerali“, ešte som si netrúfal ho zašpiniť. Najmä večer a ráno som sa „chlípne“ díval z postele.Predpokladám, že moja polovička sa chvíľami bála, či ju nepresťahujem vedľa a na jej miesto pod perinu pôjde Fluffy Unicorn (áno, tak som ho pomenoval). Popravde, vonku bolo hnusne a v práci som bol zavalený povinnosťami, takže nebolo kedy a hlavne som si chcel prvý výjazd poriadne užiť. Mal som zatiaľ aspoň čas po večeroch ponahadzovať drobnosti a urobiť prvé prerábky. Žiadny dreambike predsa nebude až tak „dream“, aby som sa v ňom nechcel vŕtať.
Nahadzujem košík, blikačky, pedále... Ale hlavne vyhadzujem duše a kolesá mením na bezdušáky. Ráfiky sú na to pripravené, plášte vhodné. Dokupujem len ventilky a mlieko. Plášte krásne naskakujú aj s obyčajnou dielenskou pumpou.
Darček, ako sa patrí
Konečne prichádza deň D. Zhodou náhod presne na moje narodky - aký som si to ja dal parádny darček! Balím sa na cca 3-hodinový výjazd a do dresu si ešte prihodím aj sadu imbusov, ak by som cestou potreboval niečo doladiť.
Pred barákom sadám na bike, rozhodnem sa dať si okruh z akcie CykloRAJd. Stojím každých približne 500 metrov – a ladím. Najskôr brzdové páky, potom radenie, Squidlock... Po 2 km mám skrátka kompletne prestavený kokpit, ale zdá sa, že všetko je OK.
Konečne sa mi darí odšliapať pár kilometrov aj so stúpaním. Sústredím sa na pocity z jazdy, premýšľam, čo a ako upraviť. Po prvom stúpaní zosadám a pozerám sa do rozkroku, či ho tam ešte mám, pretože nič necítim. OK, sedlo bude treba poladiť tiež. Dávam si teda dlhšiu pauzu a ladím ho, následne si dám malý fotoshooting a púšťam sa ďalej.
Aj keď je radosť z nového biku veľká, dochádza mi, že chvíľu potrvá zvyknúť si naň. Predsa len Neuron bola taká húpavá, komfortná, trailová „koza“. OIZ je plnohodnotné XC a posed aj systém pruženia je o dosť inde. Rozhodne nepoviem, že je to zlé. Proste je to iné. Každopádne prvá jazda mi dala náznaky, že čo a ako upraviť, ale rozhodol som sa počkať na výsledky bikefittingu, ktorý ma čakal o pár dní. Dovtedy ešte dačo pojazdím.
Bikefitting sám osebe rozoberať nejdem, popísané je o tom dosť. Určite to ale stojí za to - keď nič iné, je to veľmi zaujímavý proces, pri ktorom si fajn pokecáte s fitterom. Vo výsledku sa dozviete, čo a ako treba upraviť, aby ste sa na biku cítili komfortnejšie, poprípade aby ste vedeli podať vyšší výkon. Výsledky sme si prekonzultovali hneď na mieste a dostal som ich aj do mailu, aby som z nich vedel vychádzať aj v budúcnosti. Moje predpoklady sa potvrdili, ten najpodstatnejší ale je, že potrebujem kratší predstavec a zároveň by som mal rajdy dostať aj kúsok vyššie.
Poďme to vytuniť
Čo som teda nakoniec zmenil, poprípade plánujem zmeniť? Primárne som sa zameral na zmenu predstavca, keďže ma po jazde bolieval chrbát. Oproti Neuronu som bol viac natiahnutý. Tu nastali prvé komplikácie. Orbea to má dizajnovo síce premakané, ale bez výmeny podložiek musíte ísť iba cestou ich originálnych predstavcov. Keďže bowdeny a hadice sú vedené vrchom popri predstavci do hlavovej rúry, ani podložky nedokážete osadiť akékoľvek. Pokiaľ si teda nechcete komplikovať život, ostanete pri originálnych komponentoch.Cez MTBIKER mi predstavec v pohode zabezpečili rovno zo Španielska aj s príjemnou zľavou, no cena stále nie je malá. Z pôvodného rozmeru 90 mm a sklonu -10° som prešiel na rozmer 60 mm a sklon -6°. Kratší predstavec v ponuke nie je. Jedným vrzom som teda zvládol priblížiť rajdy a zároveň ich aj dostať mierne vyššie. Ďalšiu výškovú kompenzáciu 5 mm som dosiahol dodatočnou originálnou podložkou pod predstavec, dodanou ešte s novým bikom.
Sedlo, aj keď krásne, je už dole. Aktuálne využívam možnosť používať testovacie sedlá z predajne MTBIKER. Mám už druhý kúsok a čakám na tretí, aby som si vybral víťaza. Ďakujem za túto možnosť.
Univerzál, ktorý dopraje rýchlosť a stabilitu, ale zároveň zásadne neuberie komfort.Posledné dve veci, ktoré som vymenil, sú gripy a predný plášť. Pôvodne nahodené ESI sú síce pohodlné a príjemné na dotyk, ale potrebujem niečo viac ergonomické. Zatiaľ som v procese hľadania a postupného skúšania. Plášte Rekon Race na biku vypadajú super, ale moje jazdecké schopnosti nie sú na takej úrovni, aby som si dovolil mať tento plášť aj vpredu. Viackrát chýbalo len málo a bolo by mi ustrelilo predné koleso. Nahodil som Pirelli Scorpion XC M 29x2,4" a zatiaľ spokojnosť. Akurát ma štve, že pri identickom rozmere to v praxi ani zďaleka nie je taký balón ako Rekon.
Výhľadovo by som rád vymenil sedlovku. 100 mm zdvihu mi príde málo, ale hlavne mi chýba možnosť locknúť si ju v akejkoľvek polohe. Budem teda musieť siahnuť po niečom ťažšom, ale tu asi uprednostním komfort pred hmotnosťou. Ideálne niečo vo verzii Kashima, nech to farebne sedí (bazár, tras sa).
Konečne to jazdenie
A ako to teda jazdí? Za posledné týždne sme spolu nabehali niečo cez 500 km. V poslednej dobe to zvykol byť môj ročný nájazd. Najjednoduchšie to vystihuje toto slovné spojenie: zase ma to baví. Pomaly, ale isto som si zvykol na nový posed aj na iný chod pruženia. Nie som žiadny pretekár, jazdím pre radosť. Ale tu musím podotknúť, že bike ma posunul na iný level „rýchlosti“. Už na prvom výjazde, napriek tomu, že som šiel na pohodu, som prekonal všetky svoje najlepšie časy v segmentoch na Strave, ktoré som mal po ceste.Potvrdzujem, že je to raketa, bike stavaný na rýchlosť. V mojich rukách-nohách možno skôr raketka, ale pre borca, ktorý má vyššie ambície, to môže byť ten prvok, ktorý mu pomôže posunúť sa vyššie.
Úpravy po bikefittingu mi pomohli cítiť sa na biku naozaj pohodlne a zvykol som si aj na pruženie. Spočiatku som mal pocit, že je nejaké tvrdé a začal som ho podfukovať. Dostal som sa až do bodu, keď mal tlmič SAG okolo 50 %, ale pri jazde mi stále prišiel tvrdý. Nakoniec sa ukázalo, že natvrdlý som ja a uvedomil som si, že to bude ten ospevovaný „progresívny“ chod odpruženia.
Či už mám tlmenie a pruženie otvorené alebo priškrtené, prídu mi, že reagujú veľmi podobne. Sú tuhé, ale nie tvrdé. Dovolia vám oprieť sa do pedálov, neuberajú zbytočne energiu, zároveň však nekopú. Akonáhle prídete na prekážku, alebo si poskočíte, dostanú sa prirodzene do chodu a terén odfiltrujú. V polohe „lock“ si pripadám ako na HT-čku. Najmä tlmič sa ani nepohne.
Poďme na sumár
Myslím si, že Orbea sa modelom OIZ trafila do cieľovky veľkého množstva jazdcov. Z môjho pohľadu je to univerzál, ktorý vám dopraje rýchlosť a stabilitu, ale zároveň vám zásadne neuberie komfort. Nestratí sa na tratiach maratónov, no rozhodne sa s ním nemusíte báť vybehnúť aj na trail.Po čase jazdenia na Neurone som si hovoril, že ďalší bike bude viac XC, keďže potenciál AM biku som nevyužil naplno. Zároveň som ale nechcel čisté a tvrdé XC, kde budem natiahnutý a s pocitom, že ak nejdem hranu, nemám na ňom čo robiť.
Vysníval som si ľahký, obratný, ale zároveň pohodlný bike. Skôr do XC, ale s potenciálom na jazdenie trailov. OIZa som kúpil možno trocha neplánovane a unáhlene. A ľutujem to? Rozhodne nie. Síce ako slepé kura... Ale trafil som sa presne tam, kde som chcel. Napriek tomu, že sa bavíme o XC rakete, má v sebe kus trailového biku. Moderná geometria smerujúca k trendom poslednej doby, progresívne odpruženie na úrovni 120 mm, hlavový uhol 67°. Bike je fakt dobre manévrovateľný.
Napriek tomu, že zadná stavba je z tých kratších a vizuálne chatrnejších, funguje spoľahlivo a je pevná. Veľkú časť jej funkcie zabezpečuje aj samotná pružnosť karbónu. Tu musím podotknúť, že som mal s bikom asi zatiaľ jediný servisný problém. Skrutka spájajúca tlmič s vahadlom sa mi počas jazdy samovoľne povoľovala.
Prvýkrát som si to všimol až vtedy, keď úplne vytočená doslova trčala z rámu. Následne som ju pravidelne musel doťahovať každých 15 km. Vyriešil som to rozobratím, vyčistením, namazaním a nanesením zaisťovača skrutkových spojov Loctite na závit. Odvtedy drží.
Aby som sa iba nerozplýval, mrzí ma, že rám vo svojich útrobách neposkytuje úložný priestor. Príde mi to ako fajn vec, ktorú začína používať veľa značiek. Takto som stále odkázaný na svoju podsedlovú kapsičku. Rovnako mi trochu robí vrásky na čele konštrukčné riešenie kokpitu. Nutnosť používať iba originálne komponenty ORBEA, ale aj servisovanie tejto časti bude, zdá sa, činnosť, pri ktorej mi ošedivie pár vlasov.
Už počas výmeny predstavca sa mi delené podložky rozsypali po podlahe a následne som si všimol, že bowdeny a hadice vedené cez „hlavko“ sa tam odierajú. Na to ma dopredu upozornili aj chalani v servise. Natlačil som okolo nich viac vazelíny, uvidíme, ako sa to bude správať po čase. A do tretice sedlovka. Ona sa hmotnostne a aj chodom k biku hodí. Tu je to o mojej osobnej preferencii a zvyku z minulosti. Proste ju chcem viac zanárať, ale hlavne ju chcem vedieť locknúť v hocijakej polohe.
Čo sa mi na biku páči:
- Rozhodne farba a spôsob lakovania, okúzlila ma.
- Celkový dizajn.
- Moderná, progresívna geometria. Za mňa na rozhraní XC a DC biku. Bike je tuhší, ale nezaváha, keď treba podo mnou pracovať. Stabilita, pevnosť, hravosť.
- Zdvih 120 mm.
- Hmotnosť – po mojom tuningu, vrátane pedálov a podsedlovej kapsičky s prkotinami na najnutnejší servis, je to 12,5 kg. Povedzme, že sériové XL-ko môže mať 12 kg.
- K biku bol dodaný aj tvarovaný držiak cyklopočítača s univerzálnou koncovkou na rôzne značky. Tvarovo pekne zapadá do predstavca v mieste nad „hlavkom“.
- Zaujal ma program, kde si na stránkach orbea.com viete v konfigurátore nadizajnovať bike vo verzii Custom
Čo ma tak nejako irituje, „mínusy“:
- Prvé, čo ma na biku negatívne „zaujalo“, boli obyčajné brzdové platničky na zadnom kolese (vymenil som za Ice-Tech).
- Sedlovka a jej nízky zdvih v kombinácii s nemožnosťou locku v ktorejkoľvek polohe.
- Dizajnovo zaujímavé, no technicky nepraktické vedenie káblov a hadíc cez hlavové zloženie.
- Squid Lock – na jednej strane vychytávka, ale s istou dávkou nepraktickosti. Na používanie si treba zvyknúť. Montážna skrutka je umiestnená pod bowdenom idúcim k sedlovke. Dostať sa k nej vie byť boj. Keď mu konečne nájdete správnu polohu a naučíte sa na pohyb palca, bude to OK.
Do skorého vid... jazdenia
„Čítam“ akurát jednu audioknižku, skúsim teda tematicky – Óóó, mocný MTBIKER, ďakujem, že si mal vo výklade môj vysnívaný bike. Znovu mám s kým poza humná tancovať „šamanské tance“.Źródło zdjęć: archív autora
info
Testy i demonstracje produktów przeprowadzane są na produktach i materiałach wypożyczonych od importera danej marki lub ze sklepu MTBIKER. Ich treść i wnioski są subiektywną opinią autora.
Obecnie nie ma tu żadnych opinii