Rower elektryczny Orbea RISE LT M10 29, cosmic carbon view/złoty piaskowy

Za tie roky, čo píšem recenzie, sa už pomaly stáva pravidlom, že najväčšie rakety prichádzajú vždy až na samom konci sezóny.

Tento rok tomu nebolo inak a pomyselným zlatým klincom testovacej sezóny 2024 je tzv. „light-ebike“ Orbea Rise M10 LT. Bolo to krátke, ale intenzívne. Ak vás zaujíma viac, nech sa páči, pozývam vás na dnešnú recenziu.

Zoznámenie, prvotné dojmy a hmotnosť

Ponuka s testom elektrickej Orbey prišla pomerne nečakane, no bicykle ako tento sa jednoducho neodmietajú. Hoci sa bicykel na fotkách vizuálne javí ako nudne čierny, v skutočnosti je lak metalický s tmavohnedým odtieňom a na slnku hrá zaujímavými farebnými odleskami. Jediný problém je, že takéto niečo je prakticky nemožné vierohodne odfotiť.

Overený dizajn karbónového rámu pekne ladí s prémiovým odpružením od FOXu s kashima povrchovou úpravou vidlice a tlmiča. Napriek tomu, že spodná rámovka ukrýva 630 Wh batériu, tak rám pôsobí veľmi kompaktným dojmom. V prípade motora sa však už ťažšie maskuje to, že ide o ebike, nakoľko pohon má na starosti motor Shimano EP8 RS, čo je v podstate štandardný motor EP801, ktorý je inak výkonovo vyladený.

Systém kinematiky zadnej stavby je split-pivot, ktorý bol pôvodne patentom značky Trek. V preklade ide o starý dobrý prepákovaný jednočap, ktorý má jeden čap umiestnený v osi zadného kolesa, čím sa eliminuje vplyv brzdnej sily na aktivitu odpruženia pri brzdení. Pruženie tak pod brzdou netuhne a zároveň je to stále pomerne jednoduchý systém, kde nemáte „bambilíon“ ložísk. Pozitívnou zmenou je aj skrátenie sedlovej rúry, ktorá v pohode pojme aj 200 mm teleskopku.


Motor Shimano, ktorý nesie nápis EP8 RS, kde RS znamená „Ride Synergy“ (ja interne túto skratku označujem ako „Relatívne Slabý“) – je to 85 Nm motor Shimano EP801, výkonovo priškrtený na 54 Nm. Komu by sa to javilo málo, druhá generácia umožňuje cez aplikáciu E-Tube prepnúť motor do módu EP+, v ktorom už ťahá plných 85 Nm.

Sypem si popol na hlavu, že toto som sa dozvedel až po odovzdaní biku, takže moje postrehy sú čisto iba k výrobnému nastaveniu a k menej výkonnému EP módu, ktorý je optimalizovaný na dĺžku dojazdu.


Po zavesení biku na váhu ukázal displej hodnotu 20,59 kg, čo pre ebike vo veľkosti L (bez pedálov) s ofóliovaným rámom, košíkom a hliníkovým úchytom na Garmin pod viečko hlavového zloženia nie je vôbec zlá hodnota. Zvlášť ak prihliadneme na to, že bike je osadený 630 Wh batériou a 85 Nm motorom a má v kolesách duše. S menším upgradom a konverziou na bezdušáky je reálne dostať tento bike pod 20 kg.

Detaily, ktoré potešia

To, čo odlišuje prémiových výrobcov od tuctovky, sú spravidla detaily a vychytávky. Na modeli Rise ich nájdete hneď niekoľko. Orbea si určite zaslúži pochvalu za nenápadný gumový blatníček nad čapom spodných reťazových vzpier, ktorý efektívne zachytáva blato, ktoré by sa vám inak dostávalo medzi zadnú stavbu a predný rámový trojuholník. Nezabudlo sa ani na kompaktné vodítko, ktoré „zichruje“ reťaz pred neželaným opustením prevodníka.


To, že pri navrhovaní rámu niekto rozmýšľal, vidieť aj na tvare a veľkosti chrániča zadnej reťazovej vzpery, ktorý je naozaj masívny a eleminuje zvuky mlátenia reťaze do rámu aj v totálne rozbitom teréne. Do dutej skrutky vahadla môžete umiestniť špeciálny multikľúč, ktorý na mieste pevne drží vďaka magnetu. Model M10 ho ponúka ako súčasť výbavy, no na tomto testovacom modeli ho bohužiaľ niekto odcudzil. Pri nižšie postavených modeloch si ho však budete musieť dokúpiť.

Šikovne vyriešené je aj nastavenie polohy flip-chipu, ktoré je záležitosťou na 20 sekúnd. Z fotiek sa nedozviete ani to, že Orbea používa kvalitné utesnené ložiská značky Enduro, za čo si opäť zaslúži palec hore. Rozumne vyriešený je aj kryt nabíjacieho portu, ktorý je plastový a vybavený poistkou. Ak by to niekoho zaujímalo, tak pribalená nabíjačka je inteligentná a nabíja premenlivým prúdom v rozmedzí 2-4 A, v záujme zachovania čo najdlhšej životnosti jednotlivých článkov. No a skoro by som zabudol na doživotnú záruku na rám. Tú vám tiež hocikto nedá.

Medzigeneračné zmeny - silný posun vpred

Keďže som mal možnosť pred dvomi rokmi testovať predchádzajúcu generáciu modelu Rise, nedá mi neporovnať tieto dva biky.

Kým v roku 2022 nebola možnosť výberu ST a LT verzie (existovala len 140 mm verzia), tento rok som mal možnosť prevetrať LT-čko so 160/150 mm zdvihom a úprimne, okrem hmotnosti som asi nenašiel dôvod, prečo by som išiel do nižšieho zdvihu. Všetky ponosy, ktoré som vytkol predchádzajúcej generácii, Orbea prakticky eliminovala.

Poškodeniu náchylná jednotka, uchytená o prednú brzdovú hadicu, tu prítomná nie je, dvojpiestikové brzdy nahradil výrobca poctivými štvorpiestami, do spodného oka tlmiča pridal flip-chip a hrkotajúcu kabeláž vedúcu okolo motora skryl pekne dovnútra rámu, takže vaše nervy zostanú pekne v pokoji.

Stačil prvý výjazd a s bikom som sa hneď zžil, ako keby som na ňom mal odjazdené stovky kilometrov.

Predchádzajúci model vychádzal dizajnovo z modelu Occam, no chýbala mu typická vzpera na prednom trojuholníku, ktorá prepája hornú rámovku so spodnou tak, že obchádza košík na fľašu po pravej strane. Nová „Rajska“ už túto vec má, čím by mal byť rám papierovo o niečo tuhší, no väčšine z vás to sťaží prístup ku fľaši. Ja osobne som ľavák, čiže mne to nijako neprekážalo, no vyberanie fľaše pravou rukou vyžaduje určitý návyk.


Výrobca skrátil a narovnal aj sedlovú rúru, takže do rámu napasujete aj teleskopky s vyšším zdvihom, čo si tiež zaslúži pochvalu.

No a posledným a najzásadnejším upgradom je použitie batérie s vyššou energetickou hustotou, takže namiesto 360 Wh batérie má slabšia verzia kapacitu 420 Wh. Kto nechce šetriť gramy a vyžaduje väčší dojazd, tak má možnosť vybrať si plnohodnotnú 630 Wh batériu, ktorá sa v pohode veľkostne napasuje do spodnej rámovky. Za túto možnosť voľby dávam značke Orbea veľký palec hore.

Rozdiel je aj v samotnom výkone motora. Predchádzajúca generácia ponúkala maximálny krútiaci moment 60 Nm, zatiaľ čo model 2025 ponúka v móde RS len 54 Nm. Má však možnosť prepnúť motor do módu RS+, ktorý ponúka plný 85 Nm potenciál. To v prípade predchádzajúcej generácie možné nebolo.

Geometria, komponentové osadenie a hmotnosť

Ako prvé by som rád napísal, že stačil prvý výjazd a s bikom som sa hneď zžil, ako keby som na ňom mal odjazdené stovky kilometrov. Vôbec nevadilo, že má vyššie zdvihy, ako bežne jazdím. Nevadilo ani to, že je to elektro a že geometria je úplne niekde inde. Dokonca mi nevadilo ani to, že je to veľkosť L (čoho som sa pôvodne dosť obával) a na ovládateľnosti sa veľkosť nijako negatívne neprejavila. Skôr naopak.

Orbea Rise LT je asi prvý bike, pri ktorom si myslím, že mi veľkosť L sedí lepšie, ako by mi sedela veľkosť M. Hoci reach 485 mm budí slušný rešpekt pri človeku s výškou 176 cm, tak realita bola taká, že spolu so sedlovým uhlom 77,5° a 40 mm predstavcom mi poloha na biku prišla úplne prirodzená. Asi by som zniesol aj o centimeter kratší reach alebo 780 mm rajdy namiesto 800 mm, ale rozhodne som sa necítil natiahnuto, ani vysoko ako na koze.

Vyšší zdvih kompenzovala krátka hlava (110 mm) a strmý sedlový uhol kamufluje dlhý reach, na to si pri moderných bikoch treba zvyknúť a počítať s tým pri výbere veľkosti, zvlášť ak meníte bike po dlhšom čase. Nestačí len odpočítať od reachu rozdiel dĺžky predstavca a očakávať, že to bude sedieť. Uhol hlavovej rúry je v pozícii high 64,5° a v pozícii low 64°.


Čo sa týka nastavenia flip-chipu, tak osobne mi na môj štýl viac vyhovovalo továrenské nastavenie v pozícii „high“, nakoľko rád jazdím v technickejšom kamenistom teréne so zavretými točkami. V tomto type terénu som v pozícii „low“ už veľmi často pri prepružení chytal kľukami o terén a vytáčanie sa v serpentínach bolo tiež o niečo komplikovanejšie.

Na druhej strane položenejšia geometria bola v zjazdoch stabilnejšia. Tento setup by som odporučil skôr na jazdenie v bikeparkoch ako na prírodných trailoch.

Zadná stavba, ktorá má dĺžku 440 mm, je taký zlatý stred medzi stabilitou a obratnosťou a rozhodne nemôžem povedať, že by sa „Rajska“ správala na trailoch neohrabane, zvlášť keď to porovnám s mojím L-kovým bikom Scott Strike eRide, ktorý je dlhý ako autobus.

Okrem spomínaného odpruženia FOX je Orbea osadená mixom komponentov Shimano XT (brzdy, šalter), SLX (radenie, kazeta), vlastnej značky OC (riadidlá, predstavec, teleskopka) a OQUO (kolesá). Sedlo nesie logo Fizik a kolesá sú obuté na plášťoch Maxxis Assegai a Minion DHR II so šírkou 2,5”.

Reálne postrehy z jazdy - alias ebike pre tých, ktorí nechcú ebike

Prvotné nastavenie biku prebehlo pomerne rýchlo. S podložkami pod predstavcom je to vďaka káblom vedeným cez hlavové zloženie trochu boj, no s miernou dávkou trpezlivosti sa to zvládnuť dá.

Po pár testovacích kolách som dospel k záveru, že mi vyhovuje cca 25 % SAG na vidlici a 30 % SAG na tlmiči. Dvojpolohový tlmič FOX Float X s expanzkou je naladený pomerne progresívne a žiadne výrazné húpanie sa pri šliapaní v tomto setupe nekoná, rovnako ako ani dorazy pri doskokoch. Páčku Propedalu som síce vo výšľapoch pokusne testoval, no vzhľadom na pomoc motora ju v reáli asi veľmi využívať nebudete.

K chodu vidlice a tlmiča naozaj nemožno mať výhrady. Vidla chodila krásne a tuhosť 36 mm nôh veru poznať. Príjemne ma prekvapila aj kombinácia bŕzd Shimano XT a kotúčov Galfer, ktoré majú pomerne veľké otvory, vďaka ktorým môžete nadobudnúť pocit, že to až tak dobre brzdiť nebude. Opak je pravdou. Brzdí to ukážkovo a ako bonus sú Galfery krásne rovné, čo sa úprimne u kotúčov Shimano nedá vždy tvrdiť.

Španielske kotúče na španielskom biku majú teda rozhodne niečo do seba a ako bonus sú aj pekné na pohľad. Na to že má „Rajska“ v plnej poľnej cez 20 kg, tak ide veľmi ochotne do vzduchu a dovolím si tvrdiť, že zatiaľ asi najlepšie z ebikov, ktoré som mal možnosť doteraz testovať. To isté platí pri jazdnom prejave smerom nadol. V porovnaní s mojím súkromným 28 kg ebikom je to o vesmír inde a pokiaľ si to človek nevyskúša, tak by neveril, aký rozdiel vie tých 8 kg na biku spraviť.


Čo sa týka výkonu, tak 54 Nm nie je práve veľa a režimy ECO (nuda) a TRAIL (stále nuda) som využíval len kvôli testu. (Samozrejme úroveň dopomoci sa dá pre jednotlivé režimy upraviť prostredníctvom aplikácie).

Zábava prichádza až s režimom BOOST, ktorý vás v stúpaniach značne postrčí. Režim ECO je napriek tomu o chlp rýchlejší, ako keď idete na analógovom biku a režim TRAIL je v pohode použiteľný, pokiaľ sa nikam neponáhľate.

Režim ECO mi dáva zmysel hlavne vtedy, keď idete v partii s ľuďmi, ktorí nemajú ebiky. Výkon motora je na bežné jazdenie absolútne postačujúci, no v extra strmých stúpaniach začne strácať dych aj v najsilnejšom režime. Na prekonávanie strmých brdkov by sa hodil nejaký 10-sekundový „TURBO-BOOST“ režim, podobne ako to má napríklad pohon Fazua, no Shimano EP8 RS nič také žiaľ neponúka.

Perfektne vyvážený bike, ktorý ponúkne jazdcovi veľmi veľa zábavy, či už smerom nahor alebo nadol.

Prejav motora v RS móde je pomerne prirodzený, čo znamená, že rozbeh je plynulý a čím viac sa blížite k limitu 25 km/h, tak tým menej dopomoci vám motor dávkuje. V praxi sa tak nedeje to, že by ste sa rozbehli na 25 km/h a motor by na striedačku dopomoc zapínal/vypínal a vy by ste sa nudili. Aby ste hore kopcom mohli svišťať rýchlosťou 25 km/h, tak budete musieť solídne šliapať do pedálov. Reálne je skôr, že sa budete pohybovať niekde okolo 22 km/h.

Pri vypnutej asistencii som nezaznamenal žiadny citeľný odpor pohonnej jednotky a čo sa týka hluku, tak motor sa rozbzučí s trolejbusovým prízvukom buď pri vyššej kadencii, alebo keď sa sklon vozovky začne dvíhať.

V porovnaní s predchádzajúcou generáciou EP8-čky som mal pocit, že motor je schopný lepšie ťahať aj pri nižšej kadencii, ako tomu bývalo v minulosti. Napriek tomu však v 20-percentných stúpaniach (s mojími 82 kilami) začal motor „chcípať“ ako moja stará Fabia hore Vršatcom na trojke. Toto však neberte ako kritiku. Stačí si podradiť na ľahší prevod, zvýšiť kadenciu a v pohode sa vydriapete aj tam, kde by ste s klasickým bikom potili krv alebo hrdo tlačili.


Poloha na biku je vďaka strmému sedlovému uhlu príjemne napriamená a po dlhej dobe sa mi stalo, že biku s takto vysokým zdvihom vpredu mi nezačalo dvíhať predné koleso ani v tých najstrmších stojkách.

Ak mi niečo na biku vadilo, tak to bola určite teleskopická sedlovka vlastnej značky OC, ktorej chod bol lenivý a rozhodne nepridával na zážitku z jazdy. Ťažko povedať, či to bol problém konkrétneho kusa alebo vlastnosť produktu, každopádne niečo takéto by som na svojom súkromnom biku nestrpel. Za všetko hovorí asi zápis v mojom poznámkovom bloku, kde som si poznačil: „Teleskop pomalý ako internet explorer“.

Kým o minulej generácii som sa vyjadril, že to je bike, na ktorom sa dá v pohode šliapať, aj keď sa vybije, tak tu už by som taký odvážny nebol.

Na rovine po asfalte samozrejme nie je problém šliapať domov aj bez podpory asistencie, no ťahať dlhodobo v teréne do kopca 20-kilový bicykel obutý na kombe plášťov Assegai/DHRII, v ktorých sú navyše duše, vyžaduje slušný dynamit v nohách.

Výhradu mám aj voči absencii chrániča spodnej rámovej rúry, ktorý by tu jednoznačne mal byť. Príde mi to nepochopiteľné, keďže Orbea ho montuje napr. aj na gravel model Terra, ktorý som mal možnosť nedávno testovať.

Testovací kúsok bol našťastie ofóliovaný, no aj tak mi pílilo uši, keď som počul, ako predný plášť vystreľuje kamienky do spodnej rámovej rúry z karbónu.

Z hľadiska jazdných vlastností je model Rise výborný univerzál, nenašiel som terén, s ktorým by si neporadil. Skôr naopak. Vyššie zdvihy a presné ovládanie človeka nabádali púšťať to rýchlejšie, vyberať ťažšie lajny a nazerať za hranicu svojich schopností.

Raz sa mi to aj vypomstilo, nakoľko som si v sypkom kamenistom teréne neplánovane vystúpil cez rajdy. Odhliadnuc od tohto karambolu si myslím, že Orbea Rise je perfektne vyvážený bike, ktorý ponúkne jazdcovi veľmi veľa zábavy, či už smerom nahor alebo nadol. Možnosť kustomizácie komponentov cez program MyO je skvelý benefit. Možnosť výberu, či už z dvojice zdvihov alebo kapacity batérií, vám dá príležitosť vybrať si presne to, čo potrebujete a hľadáte.

Ak by ste časom zistili, že vám nevyhovuje výkon, nie je problém - cez appku si bike „načipujete“ presne tak, ako potrebujete.

Výkon a dojazd - jedno veľké prekvapenie

Elektrobicykle sú super vec, ale len do momentu, než vám dôjde šťava v baterke. Light ebiky sú vo svojej podstate obvykle kompromisom, ktorý využíva kombináciu menšej batérie a slabšieho motora za účelom dosiahnutia nižšej hmotnosti biku, čo sa prejaví pozitívne na jazdných vlastnostiach, hlavne v zjazdoch.

V tomto ohľade sa Orbea Rise trochu vymyká zabehnutým pravidlám, nakoľko na výber máte aj variant so 630 Wh akumulátorom (a 54 Nm výkonu). V praxi som dokázal na najsilnejšom režime absolvovať cca 2,5-hodinový výjazd (z toho 2 hodiny čistého času šliapania) v ťažšom teréne (len traily hore-dole). Prešiel som vtedy 27,5 km, nastúpal 984 výškových metrov a batéria ukazovala ešte tri čiarky z piatich a predpokladaný dojazd 35 km.

Počas druhého výjazdu som absolvoval podobnú trasu v trvaní 2:18 čistého času s prevýšením 1272 v. m a po príchode domov mi zostali 2 čiarky batérie s predpokladaným dojazdom 31 km. Na druhý deň som batériu ešte chcel doraziť 27 km cestou do práce a z práce s prevýšením necelých 300 m, ale aj tak sa mi ju nepodarilo vybiť úplne. Je však pravda, že keď sa rozbliká červená kontrolka, tak režim BOOST už nie je k dispozícii.


Nasledujúcu jazdu vzhľadom na mokré počasie by som nazval testom prevýšenia.

Vybral som si 800 m dlhý asfaltový úsek s prevýšením 102 m, s priemerným sklonom 12 % s cieľom vyskúšať, po koľkých výškových metroch mi batéria „chcípne“.

Doplním, že teplota ovzdušia bola cca 11 °C a moja hmotnosť 82 kg a režim dopomoci BOOST. Hore kopcom som šliapal s výnimkou prvých troch výšľapov so zamknutým tlmičom. Dole kopcom som šiel len na samospád a do pedálov som nešľiapal. Po desiatich výšľapoch s 1075 výškovými a 17,76 km na Garmine som to však zabalil, lebo batéria ukazovala ešte 4 paličky a predpokladaný dojazd 42 km, čo by pri prepočte na jeden výšľap znamenalo, že aby som batériu vybil na totálku, tak by som to musel otočiť ešte 52-krát a nastúpam ďalších 5300 výškových metrov, no a na to som teda rozhodne čas nemal.

Namiesto toho som sa radšej ešte hodinku previezol a nastúpal celkovo 1601 výškových metrov na 42 km so zostatkom dvoch paličiek a predpokladaným dojazdom 27 km.

Orbea Rise LT M10 trafila klinec presne po hlavičke.

Keď to takto odoka prepočítam, tak s Orbeou Rise LT v pohode zvládnete absolvovať poctivý, 60 km dlhý, 3-hodinový výjazd s prevýšením 2000 metrov, ktorý bude v náročnejšom teréne a nebudete musieť ani kombinovať slabšie režimy pomoci.

Pokiaľ by som sa rozhodol jazdiť na režime ECO, tak úplne s prehľadom si viem predstaviť zvládnuť celodennú hrebeňovku. O takomto dojazde môže predchádzajúca generácia modelu Rise, prípadne nedávno testovaný Lapierre s podobnou hmotnosťou len snívať.

Ak by vám predsa chýbala kapacita batérie, tak v MyO konfigurátore na stránke výrobcu si viete k biku priobjednať aj 210 Wh batériový extendér, ktorý sa umiestňuje do košíka na fľašu. Nachystať si budete musieť ale 449 € navyše. Maximálna kapacita tak narastie na 840 Wh a to už si fakt neviem predstaviť, aký musí byť maximálny dojazd na najslabšom režime.

Plusy

• excelentný dojazd a výdrž batérie
• výborná geometria a kinematika zadnej stavby
• kvalitné odpruženie
• výkonné brzdy a kotúče
• možnosť zmeniť výkon motora cez aplikáciu
• prítomnosť flip-chipu

Mínusy

• motor v RS režime stráca v strmých stúpaniach dych
• teleskopická sedlovka má lenivý chod (pravdepodobne chybný kus)
• absencia chrániča spodnej rámovej rúry
• rámová vzpera sťažuje vyberanie fľaše z rámu

Komu bude tento bike sedieť?

Asi budem znieť ako obohraná platňa, ale pri tejto kategórii light ebikov (niekedy označovaných aj ako hybridných ebikoch) je viac-menej jasné, že sú určené skôr tým, ktorí nepotrebujú plnotučný výkon, ale chcú šliapať aj za svoje.

Druhá kategória cieľovej skupiny sú jazdci, ktorí či už kvôli veku, kondičke, kilečkám navyše alebo zdravotnému stavu nezvládajú tempo zvyšku skupiny. Osobitná skupina sú z môjho pohľadu ženy (ale aj muži), ktorí majú okolo 50 kg a nepotrebujú oslnivý výkon a omnoho viac benefitujú z nižšej hmotnosti ebiku, ktorý dokážu v zjazde aj ukočírovať.

Tu by som v podstate mohol skončiť, keby Rise nemal jeden zásadný tromf v rukáve.

Kým ostatní výrobcovia svoje light ebiky osádzajú menej výkonnými motormi Fazua, TQ či Bosch SX, tak Orbea s motorom EP8 RS ponúka možnosť výberu z 54/85 Nm výkonu. To je ideálne aj pre takých špekulantov, ako som ja. Takže, pokiaľ si nie ste istí, či chcete plnotučný ebike alebo light ebike, tak si to viete jednoducho cez appku zmeniť.

To isté v prípade, že vás prestanú baviť klasické traily a rozhodnete sa, že budete jazdiť technické traily v protismere. S novou „Rajskou“ je to technicky možné. Musíte si akurát upratať v hlave, či pôjdete do vyššieho alebo nižšieho zdvihu a či chcete silnejšiu batériu a ťažší bike, alebo ľahšiu batériu, slabší dojazd a väčšiu zábavu v zjazdoch.


Ak by som sa mal vyjadriť za seba, tak mám pocit, že v mojom prípade Orbea Rise LT M10 trafila klinec presne po hlavičke. Na light ebikoch ma vždy bavila v porovnaní s konvenčnými ebikmi ovládateľnosť a ľahkosť, s ktorou sa dali jazdiť zjazdy, no dojazd bol vždy o kompromisoch.

Kombinácia slabšieho motora a poriadnej batérie je však solídny „gamechanger“ a, úprimne, Orbea M10 LT vydržala na každom výjazde počas celého testu jazdiť dlhšie ako ja.

Najnovší model Orbea Rise LT M10 nájdete aj v ponuke MTBIKER shopu za cenu 8 499 €.